Môžeš odpočívať v istote
„A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.“ (Flp 1,6)
Strach je opakom viery. Mnohí z nás, mnohí z mojich priateľov bojujú s týmto najväčším nepriateľom viery a plného života. Obavy o rodinu a zdravie, strach zo straty práce. Možno ty prežívaš lepšie zamaskovaný strach – strach z úprimnosti, neistotu v priateľstve či manželstve. Neistotu v Bohu?
Azda najsmutnejším strachom kresťana, je život v obavách a strachu z večnosti. Mnoho kresťanov žije pod obrovskou ťarchou neistoty, strachu. Som dosť dobrý na to, aby som sa dostal do neba? Zaslúžim si tú sladkú odmenu, uvidím môjho milovaného Ježiša alebo sa ten po smrti predo mnou otočí chrbtom a povie: „Nesprával si sa, ako bolo treba, nerobil si, čo si mal, choď do pekla!“
Aj ty sa potácaš na pokraji takýchto obáv? Pre teba dnes Boh hovorí: „On ťa bude posilňovať až do konca, aby si bol bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista“ (porov. 1 Kor 1,8).
Je smutné vidieť kresťana, ktorý nedôveruje Bohu a snaží sa dôverovať sám sebe. Diabol použije tie najohavnejšie triky a keď už ťa nemôže navždy odlúčiť od Krista, tak ťa bude držať v strachu, v depresiách a chorobách. Zo všetkých síl sa bude snažiť ti našepkávať – naozaj sa stretnem s Ježišom? Čo ešte musím urobiť, koľko zla odčiniť, koľko modlitieb povedať, aby som vedel, že ma môj Ježiš objíme?
Diablovi ale môžeš povedať: „Som si istý, že ten, čo začal vo mne dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.“ Vidíš, kto to má na starosti? Kto je zodpovedný a kto je zárukou, že sa tam stretneme? Samotný Elohim, všemocný stvoriteľ, tvoj a môj Boh. Nie ty. Máš istotu, že ten, ktorý ťa „predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil.“ (Rim 8,30)
Tvojou „prácou“ je odpočívať v tejto pravde. Odpočívaj teda v radostnej istote a nechaj toho, čo začal v tebe dobré dielo, aby ho aj dokončil.
(M. Švihruha: Povzbudenie na každý deň)
