Kázeň fr. Reginalda
25. výročie založenia GTA 28. 1. 2016
Sv. Tomáš Akvinský Múd 7,7-10.15-16
Dnes v našej reholi slávime sviatok sv. Tomáša Akvinského, ktorého meno nesie gymnázium sestier. A keďže v tomto roku uplynie štvrťstoročie od založenia tohto gymnázia, je to dobrá príležitosť pripomenúť toto výročie práve na sviatok patróna školy.
Sestry dominikánky začali s vyučovaním v Košiciach ešte na konci 19. st., budovu gymnázia postavili v 30-ych rokoch. Po nežnej revolúcii teda iba nadviazali na tradíciu svojej charizmy. Pamätám si na to obdobie nadšenia, ja som vtedy končil noviciát. Ako spoločnosť sme v tom čase vstupovali do novej éry a tešili sme sa, že kresťanské školy budú miestami formovania nových všestranných osobností, ktoré sa budú nielen dobre orientovať vo svete vedy, ale získajú aj jasné hodnotové postoje a budú ochotní sa angažovať v zápase za spravodlivejšiu a ľudskejšiu spoločnosť.
Dnes v nás táto možnosť nevyvoláva toľko eufórie, ale výzva doby je možno ešte naliehavejšia, lebo svet sa stal ešte zamotanejším.
Ale ani doba, v ktorej žil sv. Tomáš Akvinský, nebola jednoduchá a prinášala mnoho výziev. V 13. st. narastal význam miest, vznikli prvé univerzity, kresťanstvo stálo pred úlohou vyrovnať sa s Aristotelovou filozofiou a tiež s hnutiami, ktoré sa hlásili k tak radikálnemu návratu k evanjeliu, že sa ocitli mimo cirkvi. Vznik, činnosť a spiritualita rehole dominikánov boli jednou z odpovedí cirkvi na výzvy doby. Tomáš Akvinský sa po dôkladnej príprave na podnet svojho učiteľa Alberta Veľkého pustil do štúdia Aristotela, hoci postoj cirkvi k Aristotelovmu učeniu bol spočiatku opatrnícky a podozrievavý.
Aký je Tomášov odkaz pre nás a aj pre toto gymnázium? Samozrejme, základom je poctivá príprava zakorenená v kresťanskej tradícii a hlbokom duchovnom živote, prosba o múdrosť, ako sme to počuli v 1. čítaní. Ale súčasne s tým treba hneď dodať: otvorenosť myslenia, učiť sa čítať znamenia čias a hľadať nové spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať. Čo patrí medzi výzvy našej doby? Spomeniem aspoň niektoré z nich: globalizácia, vývoj vedy, ekumenizmus a medzináboženský dialóg, kríza rodiny, stále väčšia moc médií a peňazí, rastúci záujem o spiritualitu na úkor inštitucionalizovaného náboženstva, islamský fundamentalizmus, zväčšovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými.
V Trnave som učil aj absolventov GTA a nakoľko viem, mnohí robia svojej škole dobré meno a dobre rozvíjajú základ, ktorý tu dostali.
Verím, že všetci máme za čo ďakovať. Vďačnosť nie je len pohľadom späť do minulosti, je aj oslavou života tu a teraz. Lebo človek nie je bohatý tým, čo má a koľko toho má, ale je skôr natoľko bohatý, nakoľko je vďačný.
To ma privádza k ešte jednému pre mňa dôležitému podnetu od Tomáša Akvinského. Dôležitým medzníkom počas môjho štúdia teológie pre mňa boli jeho myšlienky o večnosti. Aj tu čerpá zo staršieho autora, tentoraz zo 6. st. – Boethia. Opäť nešlo o teologické dielo, ale o Boethiov slávny spis „Útecha z filozofie“. Podľa Boethia aj Tomáša večnosť nie je vzdialená budúcnosť a dokonca prekračuje čas. Môžeme povedať, že ho obopína, je večným teraz, v ktorom je plnosť života celá a naraz. To znamená, že bránou k večnosti nie je budúcnosť ani intelektuálna viera vo večnosť, ale prítomný okamih prežívaný naplno, úprimne, angažovane a s láskou.
Verím, že GTA nebude žiť iba zo spomienok. Prajem gymnáziu a vám všetkým, aby ste naplno prežívali jeho poslanie vytvárať spoločenstvo viery, ktorého cieľom je šírenie životných hodnôt pre dôstojný život jednotlivcov aj spoločnosti.
fr. Reginald Slavkovský, provinciál dominikánov na Slovensku
