Azúrové pobrežie 2019 aka Ako sa franinári vybrali na cestu do neznáma
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna loď, na ktorej stál francúzsky kapitán. Áno, mám na mysli pána profesora Hajduka. Na svoju loď hľadal odvážlivcov, ktorí by sa s ním vydali na cesty. Najprv sme sa prihlásili my, smelí druháci, a už sme sa začali tešiť na svoje dobrodružstvo, keď odrazu nastal problém, pretože škola, ktorá mala ísť s nami, sa na poslednú chvíľu odhlásila. Našťastie sa k nám nakoniec pridali aj tretiaci, a tak sa naša loď mohla vydať na plavbu.
Zraz v prístave bol naplánovaný na piatok 6. septembra o 23:00, no kvôli menšiemu problému sa naše dobrodružstvo začalo trošku neskôr. Na druhý deň ráno sme sa vylodili v prístave Bratislava – hlavná stanica, odkiaľ sme vyrazili 2 mikrobusmi do nášho vytúženého cieľa: Antibes.
Nedeľu sme si každý užili po svojom. Niektorí sa váľali v mori, iní sa len tak prechádzali po pláži. Poobede sa zrelaxovaní moreplavci vydali k majáku Garoupe. Po mierne náročnej túre sa kapitán spolu so svojimi zverencami znovu zložili na pláž. Ďalší deň sme opäť preležali na slnkom prežiarenom piesku. Loď z prístavu sa plavila ďalej v okolí starého mesta, pozdĺž hradieb. Ako správni moreplavci sme sa usadili na ďalšej pláži.
Hneď ako sme sa vrátili na „internát“, sme si všimli správu od kapitána, že si máme pripraviť choreografiu a naučiť sa spievať známu pesničku Sur le pont d’Avignon. V Avignone sme najskôr navštívili pápežský palác, kde nám dali do rúk interaktívnu hračku, vďaka ktorej sa niektorí trochu pozabudli. Následne sme sa zastavili aj na avignonskom moste, kde sme si my smelší aj napriek nepriaznivému počasiu predsa len zaspievali a zatancovali. Z mosta sme sa presunuli na Pont du Gard.
Ďalší deň, aby sme sa stále spolu neplavili, dali sme si menšie voľno a každý šiel chvíľku po svojom. Poobede naša loď vyrazila do parfumérie v Grasse, kde sme si otestovali naše čuchové poháriky. Odtiaľ sme sa plavili do Cannes. Prišli sme pred budovu, kde sa koná filmový festival. Po prehliadke mesta sa hladní moreplavci ponáhľali na večeru a cestou premýšľali, čo dobrého francúzskeho ochutnajú. Mňaaam, niet nad francúzske dezerty!
Siedmy deň sme celé doobedie prežili pod vodou pri návšteve Oceánografického múzea v Monaku. Následne sa naša loď vydala ku kniežaciemu palácu, kde sme si o ňom mohli vypočuť viac.
Posledné 2 dni boli najadrenalínovejšie. Začali sme túrou po skalách, ktorá trvala asi hodinu. Nevedeli sme sa dočkať pláže, na ktorej sme neostali veľmi dlho (zhruba 2 min :D), pretože v mori sa nachádzali naše kamarátky – medúzy. Poobede sa začala súťaž o lístky na večeru. A keďže obe naše dievčenské družstvá boli veľmi šikovné, rozdelili si lístky na polovicu. Zvyšok dňa sme mali voľný program.
Posledný večer vo Francúzsku bol super, každý si ho užil po svojom. Posádka z jedného apartmánu sa vydala v noci do mesta a šla sa pokochať výhľadom na mesto z kolesa. No na druhom apartmáne bola väčšia dráma. Naši tretiaci sa napchali do výťahu, ktorý bol určený pre 4 osoby, a zasekli sa v ňom. Naši druháci im však nedokázali pomôcť, keďže nemali kľúče. Všetko sa napokon skončilo happyendom. V sobotu ráno, keď ešte ani slnko nevyšlo na oblohu, sme nasadli do našich mikrobusov a už sme frčali do Bratislavy. Po príchode na letisko sme zažili znovu menšiu drámu. Nechcel nám štartovať mikrobus, vodič MHD zavolal políciu a takmer sme zmeškali vlak. Zmordovaní moreplavci sa od únavy zložili a boli radi, že ich loď bezpečne doplávala späť do prístavu, teda späť do krutej reality. Au revoir la France et à très bientôt!
Anežka Valenčíková, 2.A
