Katarína, akej na Slovensku páru niet!!!
A veruže niet! Minimálne pokiaľ ide o teoretické aj praktické zvládnutie rodnej reči a vecí s tým súvisiacich. Kataríne Végsőovej, ktorá je mimochodom žiačkou 2. C nášho gymnázia a na fotografii tá, čo sa najviac a najkrajšie usmieva, sa totiž podaril husársky kúsok. Po víťazstve v školskom aj krajskom kole Olympiády zo slovenského jazyka sa jej podarilo dosiahnuť čistý hetrik víťazstvom aj v celoštátnom kole, ktoré sa konalo 11. a 12. apríla v Modre. Víťazke, samozrejme, blahoželáme a prajeme veľa šťastia a zdaru aj o rok, keď bude obhajovať titul, tentokrát už vo vyššej kategórii A (pravda, ak sa jej predtým podarí prekonať nástrahy školského kola:)).
Samotná Katarína k tomu dodáva toto: „Všetko sa to začalo v jeden krásny, slnečný deň – teda bol krásny, kým neprišiel do triedy náš milý učiteľ slovenčiny s ešte milšou správou. Na našej škole sa bude konať olympiáda zo slovenčiny a z každej triedy je povinná účasť aspoň jedného žiaka. Táto česť pripadla práve mne, a tak som už onedlho stála voľky-nevoľky pri rybičkách plná očakávaní, čo si pre nás naši slovenčinári pripravili.
Ako som neskôr zistila, každá olympiáda zo slovenského jazyka a literatúry sa skladá z troch častí. Po vyplnení testu, ktorý obsahoval otázky na preverenie vedomostí z gramatiky či literatúry a aj na čítanie s porozumením sme mali 30 minút na vypracovanie slohu. Na záver nás čakala ústna časť vo forme rečníckeho prejavu.
Keď sa na druhý deň vyhlasovali výsledky, takmer som ani neprišla. Priznám sa, nečítam nástenku. Vôbec som nečakala, že po mňa príde učiteľ osobne, tobôž nie, že mi bude o malú chvíľu gratulovať k môjmu víťazstvu.
Ešte viac som ostala v úžase, keď moje meno vyhlásili aj na krajskom kole. Spomedzi 30 účastníkov som mala práve ja to právo a česť reprezentovať celý Košický kraj na celoštátnom kole v Modre.
V tomto poslednom kole sa stretla slovenčinárska elita – z každého kraja ten najlepší. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi na záverečnom ceremoniáli udelili zlatú medailu. Úprimne, stále tomu neverím a čakám, či sa náhodou neozvú, že sa pomýlili a medailu mám vrátiť. Asi s ňou radšej budem v noci spať:)“
