...nech číta ďalej...
Bližšie informácie o prijímacích skúškach nájdete TU .
Štvrtkové ráno (14.6.2012) naše kroky, smerujúce na vlakovú stanicu, sprevádzal duch nabudený do boja a florbalové hokejky v rukách. Pred všetkým stála nekonečná cesta do Trnavy, kde nás privítali žlto-modré vlajky mesta. Skoro ako doma.
Večer nás čakalo otvorenie celej olympiády. Popri zapálení olympijského ohňa zaznela štátna hymna, Gaudiemus igitur a taktiež aj sľuby účastníkov i rozhodcov. Po nich sme sa čo-to vytancovali na parketách telocvične a vybehli poobzerať okolie. Uchvátené kvantom športovísk a vysmädnuté z celého dňa nás potešil pohár viney či kofoly pri priamom prenose futbalu v bare, kde spolu s nami povzbudzoval Španielsko aj majiteľov krásny biely zajac Bob strieľaním gólov do klietky s futbalovou loptou Hello Kitty.
Po krátkej noci nás zobudilo slniečko v spolupráci s internátnym rozhlasom. Rýchle raňajky, pobalenie vecí a hurá na ihrisko. Poriadna rozcvička nám dodala odvahu. Prvý zápas sme hrali s Trenčínom. Porazení 1:6 sme sa však nevzdávali a cez prestávku v našom pod lipovom tábore nabrali sme síl do ďalších dvoch. Medzičasom, hrali spolubratia Košičania zo športového gymka, tak sme ich trošku povzbudili, potom aj oni nás. Nastal čas, aby sme ukázali, že aj v nás je niečo, kvôli čomu sme prišli. Postavili sme sa proti Dunajskej Strede. Aj keď sme nerozumeli, aké akcie na nás so svojim trénerom vymýšľajú, vyhrali sme 4:3 a poďakovali sme sa köszönöm na čo nám odpovedali diky, diky, diky. Po výbornom výkone nasledoval zaslúžený obed v podobe pred nami grilovaného lahodného kuracieho rezňa obloženého žemľou a potretého horčicou.
Chvíľku sme si oddýchli a na ihrisku nás už čakalo Kysucké Nové Mesto s ktorým sme remizovali 2:2, čo nám zabezpečilo bronzové medaily a krásny pohár. V časovej tiesni sme sa nestihli ani prezliecť a utekali sme celou Trnavou na stanicu, kde sme sa ešte pred príchodom vlaku stihli narýchlo odfotiť (viď fotogaléria).
Unavené, spotené, zmorené slnkom a vyčerpané no s dobrým pocitom sme nastúpili do vlaku. Trnava bola nenávratne za nami. Napriek tomu Košiciam o nej budeme ešte dlho rozprávať.
Z celého srdca ďakujeme najlepšej trénerke na svete, našej pani profesorke Krištanovej.
Vaše florbalistky z GTA