...nech číta ďalej...
Bližšie informácie o prijímacích skúškach nájdete TU .
Tohto roku sme ako 18. posádka tretiakov z GTA prežili krásne štyri dni v prírode. Všetko sa to začalo 20. mája 2013, kedy sme rozhodnutí vycestovať za dobrodružstvom nastúpili do autobusov a tie nás priviezli k priehrade Ružín.
Po vybalení vecí nás čakal jeden a pol dňa rôznych aktivít, pri ktorých sme boli rozdelení do 12 družstiev. Prešli sme si skautingom, kde nám p. Murcko ukázal, čo je dobré si so sebou do prírody zobrať a naučil nás heslá „Čo nemáš, to nepotrebuješ“ a „Čím menej, tým lepšie“. Prechádzali sme po slack line (2,5 cm popruh), postavili stan či naučili sa viazať niektoré uzly, alebo založiť oheň pomocou kresadla.
Ďalším stanovišťom bola streľba, kde nás p. Peter (ozajstný vojak) naučil strieľať zo vzduchovky. Zastrieľali sme si z ľahu na terč aj na obrázok a niektorí odvážlivci strieľali aj v stoji.
Na inom stanovišti nás Julo Horvát (absolvent GTA) oboznámil zo základmi prvej pomoci. Mali sme možnosť odskúšať si resuscitáciu na figurínach a pozrieť si poučné videá. Aj po uplynutí času sme mali stále čo rozoberať.
O roh ďalej nás p. Sedlák potrápil s topografiou, pričom sme sa naučili narábať s buzolou, aj keď nám to komplikovali stoly, ktoré narúšali magnetizmus našej Zeme. Okrem toho sme sa naučili orientovať sa na mape či určiť svetové strany pomocou polohy slnka v čase a priestore.
Najdlhší čas sme strávili pri výcviku na vode, kde nás p. Švik a p. Krištanová trpezlivo učili pádlovať, kormidlovať a vdôsledku toho ovládať kanoe. Keď sme už akotak ovládali plavidlá, vyplávali sme zo zátoky a mohli sme obdivovať krásu prírody, odrazy predmetov či spolužiakov vo vode. Poniektorí naháňali aj káčerov, ktorí boli krásne sfarbení.
Utorok poobede nás čakal branný pretek v lese. Jeden člen družstva si zastrieľal zo vzduchovky a my ostatní sme hľadali slová ukryté v lese. Poniektorí chvíľami strácali nervy a sily, no do cieľa sme pribehli všetci a pospájali sme nájdené slová do viet. Chvíľka oddychu a už sme bežali súťažiť na plavidlá, ktorých rýchlosť sa dala merať s motorovým člnom.
Streda nám priniesla výzvu do boja so silami aj s počasím. Polovica z nás absolvovala spúšťanie lanovkovou dráhou a zopár z nás liezlo aj po skalách, čo ostatným prekazil dážď.
Tá druhá polovica „turistikovala“ na vode a plavila sa k priehradnému múru skoro 5 km. Plavba bola krásna aj napriek kvapkám vody na nose. Po obede sme sa vymenili.
Večer nás ešte čakalo zopár testíkov, program na ďalší deň, fotenie družstiev a celoKOŽaZovský táborák s opekačkou.
Vo štvrtok ráno sme sa zbalili a časť nadšencov (odvážlivcov) nasadla na kanoe splaviť prvú časť trasy do Košíc (po Veľkú Lodinu). Po spoločnej modlitbe sme pod ochranou Najvyššieho vyplávali na cestu domov. Vo Veľkej Lodine sa posádky vymenili a okolo 16:30 sa šťastlivo doplavili na Aničku.
Ďakujeme všetkým našim učiteľom a inštruktorom, ktorí nás počas KOŽaZu naučili niečo nové, dávali na nás pozor a starali sa o nás: p. Krištanovej, p. Sedlákovi, p. Mackovi, p. Borbasovej, Julko Horvátovi, vojakovi Petrovi, horolezcom a zlaňovačom, kuchárkam/kuchárom a špeciálne ďakujeme p. Švikovi, ktorý stanoval pri vode spolu s našimi dvomi spolužiakmi a strážil plavidlá a my sme mohli pokojne spať a v neposlednom rade ďakujeme p. Murckovi, že to celé zorganizoval.